NON FICTION
Nebolo to tak dávno, pred siedmymi či ôsmymi rokmi, keď mladé dievča z východu prvýkrát cestovalo vlakom na prijímačky na výšku, prvýkrát si „cvikalo“ lístok v električke... a potom o pár mesiacov neskôr prvýkrát vstúpilo do svojej izby na vysokoškolskom internáte. Nebolo to tak dávno, čo si so spolubývajúcimi na jednoplatničke varilo ryžu a mrkvu, čo si v chladničke v kuchynke nenašlo jogurt, ktorý si tam určite odložilo, čo si vyrobilo nočný stolík z krabice na topánky, čo sedelo hodinu na chodbe a čítalo si knihu (určite nejakého Rusa), aby uvoľnilo izbu pre spolubývajúcu a jej priateľa, čo po dvoch hodinách spánku sedelo na prednáške...
Práve na moment, keď prvýkrát otvorilo dvere do svojej internátnej izby, nikdy nezabudne. Na miesto, kde malo tráviť nasledujúcich päť rokov svojho života, prišlo plné nadšenia a očakávaní v predstihu. Otvorilo dvere a... na vyblednutom linoleu na zemi ležalo niekoľko mŕtvych múch. Aká hlúposť, mŕtve muchy. Tieto mŕtve muchy na zemi boli ale pre dievča symbolom všetkého, čo bolo opakom jej očakávaní, opakom zábavy, veselosti, komunikácie, pohybu, nových pekných začiatkov. Tieto mŕtve muchy boli jedinými živými, a i tak už mŕtvymi, tvormi na internáte. S plačom vtedy utieklo za tetou do neďalekého mesta a na „cintorín múch“ sa vrátilo čo najneskôr, ako sa dalo.
Možno sa počas svojho vysokoškolského štúdia stretnete s podobnými situáciami, ako som opisovala v prvom odseku. A možno príchodom na internát, do školy zažijete šok. Nezúfajte ale. Prežilo to mnoho ľudí, prežijete i vy a ostane vám, ako i mne, kopa pekných a zaujímavých zážitkov. Plus samozrejme získate vedomosti.
STRATY A NÁLEZY
Začiatky na vysokej škole môžu byť ťažké. Všetko je nové. Noví spolužiaci, spolubývajúci, noví vyučujúci. Nové mesto, nová škola, nová izba s novým (starým) zariadením, ktorú zdieľate s cudzími ľuďmi. Množstvo nových informácií. Toto obdobie je náročné na komunikáciu, pretože sa na veľa veciach budete musieť s druhými dohodnúť. Vaša schopnosť tolerovať a prispôsobiť sa bude každý deň skúšaná.
Sami sa musíte postarať o potravu, o pranie, upratovanie, sami si musíte vybaviť veci súvisiace s ubytovaním, so stravovaním, so štúdiom (napr. výber predmetov), sami musíte hospodáriť s peniazi a tiež so svojim časom. A ak niečo pokazíte, budete niesť následky. Nebojte sa ale. Tak úplne sami v tom nie ste. Na internáte, v škole je vás takýchto kopa. Pomôžete si navzájom. Pomôžu vám starší spolužiaci, študentské organizácie, zamestnanci študijného oddelenia, stránka školy... Len sa netreba izolovať a treba sa pýtať.
Prečo tie „straty“ v názve odseku? Pretože nástupom na vysokú školu niečo i stratíte. Možno status dieťaťa, súkromie, istotu pravidelného prísunu potravy, voňavého vyžehleného oblečenia, hodiny spánku, kamarátov z domu, partnera... Väčšinou tieto straty súvisia so zmenou situácie, ale trošku je i na vás, čomu dovolíte aby sa „stratilo“ a čo sa budete snažiť, aby ostalo. Rátať so stratami ale asi musíte.
Na druhej strane môžete veľa získať. Vedomosti, kamarátov, lásky, slobodu (nikto vám nepovie, kedy sa máte vrátiť z diskotéky), sebavedomie (lebo zistíte, že veľa vecí zvládate i sami)... Myslím, že na vysokej škole, i celkovo životom mimo vlastnej rodiny, sa človek o sebe veľa dozvie a veľa sa naučí.
ZODPOVEDNOSŤ
Pozor ale! Nie je neobvyklé, že po prvom skúškovom období sa internáty a prednáškové sály akosi vyprázdnia. Niekto možno zistí, že systém štúdia alebo odbor mu nevyhovuje, alebo je učivo pre neho príliš náročné, a tak školu opustí. I to sa stáva a neznamená to zlyhanie, len si človek možno uvedomil, čo chce a čo nie, na čo má a na čo nemá schopnosti, čo je obdivuhodné. Je ale škoda, ak sa dostanete na školu, ktorú naozaj chcete absolvovať a musíte odísť, lebo vám „sloboda stúpla do hlavy“.
Ak dopustíte, aby sa to stalo, je možné, že skúškové obdobie nezvládnete a školu budete musieť opustiť. Je potrebné, aby ste pracovali i počas semestra, aby ste sa systematicky pripravovali, hoci nájdu sa i takí, ktorým vyhovuje učiť sa nárazovo. Ak si aj myslíte, že vám nárazové učenie sa vyhovuje, lebo máte takú skúsenosť zo strednej školy, je možné, že pri množstve učiva na vysokej škole to úplne fungovať nebude. Preto by som v prvom semestri neriskovala a predsa len sa pripravovala už počas semestra.
Práve vedomie toho, že ste sa na skúšky pripravovali a vaše vedomosti budú počas skúšok jednou z tých vecí, o ktoré sa budete môcť oprieť, ak vás prepadnú pochybnosti, či to zvládnete.
Buďte silní a disciplinovaní tam, kde je to potrebné a vtedy, keď je to potrebné. A buďte sami sebou! Počúvajte svoje srdce a rozum, choďte za tým, čo chcete vy, buďte verní svojim hodnotám.
KDE HĽADAŤ POMOC
Vyššie som písala, že všetko je teraz len na vás. Na vás je i rozhodnutie, či v prípade ťažkostí rôzneho druhu vyhľadáte pomoc, a teda neostanete s nimi sami.
Ak vám chýbajú informácie o štúdiu, ubytovaní, stravovaní v škole, navštívte stránku školy alebo študijné oddelenie. Čítajte plagáty, letáčiky a oznamy na nástenkách. Formálne i menej formálne informácie vám poskytnú i starší spolužiaci a členovia študentských združení.
Podstatné je, neizolovať sa a pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa.
V psychicky náročných chvíľach sa môžete obrátiť na kamarátov, rodinu alebo môžete osloviť psychológa. Len neostávajte sami, zdôverte sa, poraďte sa.
Rovnako, ak vidíte, že sa trápi váš kamarát či spolužiak, nenechajte to tak, ale ponúknite mu pomoc (v rámci svojich možností), alebo mu pomôžte nájsť pomoc inde.
NA ZÁVER
Nevyčítajte si, ak toto obdobie prežívate ťažko, ak sa cítite zmätení, vystresovaní, ak máte pocit, že to nezvládnete. Skúste veriť tomu, že to zvládnete! Ak nie sami, tak vám pomôže vaše okolie. Len treba o pomoc požiadať. Verte tomu, že spravíte tie správne rozhodnutia. Už i doteraz ste ich pár spravili, však? A nezabúdajte relaxovať, venujte sa kamarátom a fyzickej aktivite, dobre sa stravujte. A odmeňujte sa! Za odovzdanú seminárku, za zvládnutú prezentáciu, za hocičo, čo bolo pre vás náročné. A ak sa aj niečo nepodarí, a ono sa naozaj niečo i nepodarí, je to len jedna situácia, nemusí to znamenať, že sa na štúdium nehodíte, že nemáte na to. Nabudúce sa to podarí.
Tento článok venujem okrem budúcich prvákov najmä Tamare, Andrei, Darinke, Adi, Aničke S., Marekovi, Majke, Aničke M., Patrikovi...